Jablon 1 riadok transp

Zúčastnil som sa množstva kolektívnych výstav, predovšetkým ako člen Slovenskej únie karikaturistov, občas som sa zúčastňoval domácich i zahraničných súťaží. Ako kurátor som pripravil niekoľko výstav Jozefa Scheka, zostavil som výstavy karikatúr pre Múzeum dopravy a výber karikatúr z roku 1968 pre Kremnické gagy, kde som dramaturgom pre karikatúry a postupne som predstavil nielen našich klasikov, ale aj množstvo význačných zahraničných osobností, ktoré tvoria v rámci Improkarikatúry pred obecenstvom spoločné dielo.


Samostatné – výber

1977 Mestečko Častá
1979 Pezinok
1980 Bratislava, Vydavateľstvo Príroda
1981 Bratislava, Roháč
1981 Martin, Úvahy
1992 Bratislava, Dúbravka, Gumová realita
1993 Opava, Veľké nedorozumenie
1995 Praha, Malostranská beseda
1997 Bratislava, Štúdio S
1999 Pezinok, 29,9
2005 Bratislava, Spolok architektov Slovenska, Projekty a fóry architektúry
2007 Bratislava, Ex libris, Warhol dnes
2010 Bratislava, Ex libris, Neviem
2011 Bratislava, Ex libris, Janovic
2012 Košice, Pamätník ľudovej architektúry
2013 Iža, Rimania
2016 Bratislava, Galéria F7, Nezmysly

1993 Opava, Veľké nedorozumenie

Slezské zemské muzeum Opava
Veľké nedorozumenie
21. 1. – 19. 2. 1993

Riaditeľ opavského arboreta Miroslav Frank bol na nejakej akcii v Dome kultúry Dúbravka, tam videl moju výstavu Gumová realita. Napísal mi, že by bol veľmi rád, ak by moje obrázky mohli vystaviť v Opave. Posll som ich poštou, koncom roka mi potvrdil príjem. Keďže od januára 1993 sme mali dve republiky, mal som hneď výstavu v zahraničí. To mi pripomenuli aj colníci, keď mi pán Frank obrázky poštou vrátil. Colníkmi som bol obvinený z nedovoleného vývozu umeleckých diel do zahraničia. Keď som im vysvetlil, že pred tromi mesiacmi som ich neposielal do zahraničia, žiadali aby som zaplatil clo, inak ich vrátia odosielateľovi. Clo som nezaplatil, pán Frank ich potom poslal jednému známemu a ten ich pri najbližšej ceste prepašoval na Slovensko. To boli moje prvé skúsenosti so zvrchovanými colníkmi, pritom obaja Otcovia-rozdeľovatelia tvrdili, že občania rozdelenie vôbec nepocítia. Pikantné je aj to, že to boli obrázky o VEĽKOM nedorozumení.

Slovo k výstavĕ

Nikdy jsme se neviděli. Počátkem listopadu jsem poprvé zhlédl jeho obrázky na výstave v Bratislavě. Z kreseb načrtnutých tuší vyzařoval výmluvný, jemný, kultivovaný a přitažlivý humor. Humor k zamyšlení. Jakési obrazové naplnění toho, co jsme všichni cítili, na co mysleli, co bylo v nás. Na co jsme ve skrytu duše nevěřili, čemu jsme se smáli. Obrazová reportáž posledních měsíců. Moudrá, odvážná, pravdivá. Zatoužil jsem na jednou celý ten soubor úsměvných i vážných kreseb mít. A donést je k nám do Opavy a ukázat Opavanům. O měsíc později zásilka nezištného autora došla v pořádku a milá výstava je na světě.
Pro Vás!

Miroslav Frank

1995 Praha, Malostranská beseda

7. 11. – 4. 12. 1995
227. Salón kresleného humoru
Kresby z cyklu Veľké nedorozumenie

FERO JABLONOVSKÝ
nar. 1956 začal publikovat v časopise Ježek roku 1970 humor postavený na výtvarné zkratce a intelektuální pointě. Snadno si spočítáte, že mu bylo 14 let. Svoji výstavou se vrací jako vyzrálý autor do Prahy, kde vystudoval grafickou školu. Mezi tím se na řadě (10) samostatných a mnohých (100) společných výstavách představil jako autor, který pracuje ve velkých celcích, který témata zpracovává v řade variaci a kombinací. Tak vznikají jeho publikace Poďme teda do Európy, 52 smutných obrázkov, Bratislava 2000, Amerika za 500, Čierno-biely, DPT a To je ale veľké nedorozumenie, které pokračuje druhým a třetím dnem. Hledání velkého nedorozumění mezi člověkem a přírodou, mezi člověkem a urbanistikou, mezi člověkem a politikou, to jsou hlavní jeho témata. To, že kreslí malé lidičky v kontrastu s obludnými paneláky, složitými bludišti a obřímy slogany neznamená, že je v jeho kresbách člověk potlačený. Spíše utlačený, vystrašený, bezbranný. Jeho aktuality kreslené pro stránku dnešních novin zůstávají nadčasové. Přinejmenším jsou historickým záznamem naší doby. Dovede vyhrotit pointu beze slov, ale pouští se i do tvorby epigramu, sloganů a výkřiků, které výtvarně umocňuje. Je to náhoda, že se vloni jeho rozhovor pro Sme na nedeľu dostal do sousedství s úvahou Julia Satinského o nedokonalosti lidské řeči? Jablonovský chce svoji tvorbou vyjádřit to, co nestačí říct, co si myslíme a neumíme sdělit. Jeho kresby se komentářem mají údernost revolučních plakátů, ale intelektuální obsah. Graficky upravuje knížky, za které získává ocenění, dotváří kresbu počítačovými prvky, ale základem jeho tvorby je výtvarné zpracovaní myšlenky, vystižení druhého plánu při sdělení věcí zdánlivě obyčejných a prostor, ve kterém se jeho kresba nachází. I zmenšené působí jeho cartoons monumentálně. To, že místo oslav VŘSR (na Slovensku je ta zkratka zvukomalebnější – VOSR) zahajujeme výstavu kreseb, meditací nad velkým nedorozuměním, které se týká všech věci kolem nás, znamená, že máme příležitost se mnohým dalším nedorozuměním vyhnout. Nesmíme se však bát nazývat věci pravými jmény a hledat odpovědi po smyslu naše konání. Jablonovský nám pomáhá klást otázky, vidět svět kolem nás nevšedníma očima. Proto je jeho humor občas velice sžíravý, aktuální a přece trvale platný.

KOBRA

1997 Bratislava, Štúdio S

Všetko so všetkým súvisí
Kreslený, typografický a piktografický humor
Vernisáž 4. 3. 1997
Kurátor Bohumil Bachratý
Výstavu uviedli Tomáš Janovic a Kornel Földvári
Výstava mala trvať mesiac, bola predĺžená, počas jej trvania divadlá nehrali a aj v Štúdiu S prebiehali štrajky a protesty proti reforme umeleckých inštitúcií, ktorú presadzoval minister kultúry Ivan Hudec

1999 Pezinok, 29,9

29,9
Výber kresieb, ktoré som urobil za 29 rokov a 9 mesiacov od januára 1970
Kultúrne centrum Pezinok
23. 9. 1999 – 31. 10. 1999

2005 Bratislava, Spolok architektov Slovenska, Projekty a fóry architektúry

Projekty a fóry architektúry
Galérii architektúry Spolok architektov Slovenska, Bratislava
31. 5. 2005 – 14. 6. 2005
Kurátor Peter Mikloš a Kornel Földvári

2007 Bratislava, Ex libris, Warhol dnes

Warhol dnes
Ex libris, Prepoštská 4, Bratislava
júl 2007
Keby nebol Andy Warhol zomrel a prišiel by si pozrieť svoje múzeum, možno by tu zostal a urobil aj nejaké obrázky. Vždy zobrazoval prominentné osobnosti; umelcov, politikov a zločincov. Aj zločinec sa už stane populárnym. ak sa na obrazovke zjaví aspoň tých warholovskych pätnásť minút.

2009 Bratislava, Ex libris, Neviem

Neviem
Ex libris, Prepoštská 4, Bratislava
máj 2009
Kresby a sieťotlače z publikácie Neviem. Niektoré boli aj na reflexných podkladoch.

 

Na jar sa tuším neprebúdza len príroda. Občas aj sitniansky rytier karikatúry Fero Jablonovský, ktorý sa nám v poslednom období prihováral predovšetkým ako nápaditý ilustrátor, dizajnér kníh či ako autor hĺbavých krátkych textov.

Odrazu steny literárnej kaviarničky Ex libris bez výstrahy rozsvietila jeho nová výstava. Dokonalá správa o stave talentu. Nijaké namáhavo zozbierané náhodné nápady, ale rozvíjanie okruhu tém, ktoré už nejaký čas udávajú smer jeho humoru. Variácie na súčasníka, meditujúceho nad hamletovskou lebkou i na jeho pokus prebiť hlavou múr. (Žeby výsledok predchádzajúcej meditácie?)

Agresívny čierny humor prežaruje komorné výstavné priestory paradoxne optimizmom. Z precízne načrtnutých úsporných liniek cítiť radosť z tvorenia a kdesi skryto aj nesmelú nádej, že múr nakoniec povolí. Pretože ak sa vieme zasmiať nad vlastnou biedou, stráca nad nami moc.

A medzi predbežne odolávajúce múry a veru až strašidelne reálne zamaskované symboly socializmu sa priplietol i sám doktor Freud. Veď zvyčajne puritánsky kresliar tentoraz pootvoril aj dvere trinástej komnaty s témami uňho nevídanými. Za všetky charakteristiky v názve jednej z nich slovná hračka Pornohospodár.

Ale každý pokus prerozprávať karikatúru je barbarstvo. Treba ju vidieť.

Kornel Földvári

2011 Bratislava, Ex libris, Tomáš Janovic

Typografické interpretácie aforizmov Tomáša Janovica
Ex libris, Prepoštská 4, Bratislava
17. 5. – 28. 5. 2011
Výber vyšiel ako nástenný kalendár na rok 2012

2012 Košice, Pamätník ľudovej architektúry

K zaujímavému spojeniu mojich kresieb a architektúry prišlo vďaka Tomášovi Džadoňovi. Jeho Pamätník ľudovej architektúry s tromi pôvodnými drevenými stodolami reprezentujúcimi vidiecku architektúru, ktoré autor umiestnil na strechu typického trinásť poschodového paneláka na sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach bol inšpirovaný aj mojimi kresbami. V roku 2012 som mal v Košiciach výstavu a spolu s Tomášom Džadoňom aj besedu s obyvateľmi sídliska.
Projekt 5/2013 uverejnil rozsiahly materiál o tomto Pamätníku, veľká fotografia bola aj na zadnej strane obálky. Posledná strana bola venovaná môjmu pohľadu. Inštaláciu dreveníc sa mu podarilo presadiť v roku 2013, ale už v roku 2016 boli na žiadosť obyvateľov deinštalované.

2013 Iža, Rímske a národopisné múzeum Kelemantia

Iža, Rímske a národopisné múzeum Kelemantia
Kurátorka Eva Dénesová
Výstava pri príležitosti otvorenia múzea 16. 8. 2013

2016 Bratislava, Galéria F7, Nezmysly

NEZMYSLY / VÝTVARNÉ (Ž)ARTY
GALÉRIA F7, Františkánske námestie 7, Bratislava
2. augusta 2016 – 3. septembra 2016