Človek vraj vyzdravie, omladne a stane sa tolerantnejším, ak sa umyje vodou, na ktorú svietila dúha. Aby ste nemuseli čakať po najbližší dážď, nech sa páči:

Aforizmy – akože – animované.

Pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990 vznikala strana za stranou, ale my sme k žiadnej nepatrili, tak sme si s Milanom Lackovičom založili Stranu ČIERNO-BIELYCH. Manifest vyšiel v Smene na nedeľu 16. 3. 1990 a odvtedy hlavný ideológ strany, ktorým bol zhodou okolností Milan Lackovič, publikoval každý týždeň zásadné vyjadrenia a ja som ich ilustroval. O rok vydalo vydavateľstvo DEPRESS vybrané state a citáty len pre vnútornú potrebu bielych a vonkajšiu potrebu čiernych. Napriek veľkému úspechu publikácie u členskej základne, upadlo vydavateľstvo do hlbokej depresie.

Počas deväťdesiatych rokov som publikoval cyklus To je ale veľké nedorozumenie, postupne z neho vychádzali výbery kresieb, poslený, piaty, k päťdesiatemu výročiu Víťazného Februára, aj keď nedožitému, 25. 2. 1998. Schyľovalo sa k voľbám, ktoré síce ešte Mečiar vyhral, ale jeho koaličný potenciál bol taký malý, že to bol skôr koaličný impotenciál. Situácia veľmi podobná dnešnej, len vtedy sa opozícia naozaj spojila.

Kreslený humor publikujem od roku 1970. Skromný výber nájdete na https://www.ferojablonovsky.sk/index.php/karikatury

Typografický a piktografický humor z roku 1997. Podstatná časť bola súčasťou výstavy Všetko so všetkým súvisí v Štúdiu S.

Urobiť cyklus úsmevných kresieb o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa mi najprv zdalo veľmi ľahké a lákavé. Všetci poznáme množstvo veselých situácií, ktoré (našťastie) skončili dobre, radi si pozrieme majstrovanie Pata a Mata.
Keď som uvidel po zadaní vyhľadávania „bezpečnosť pri práci“ záplavu neuveriteľných fotografií, uvedomil som si, že je zbytočné robiť akékoľvek kresby na podobné situácie. Navyše pri mnohých fotografiách má človek pocit, že na nasledujúcom zábere už hlavný aktér nie je medzi nami a práve získal Darwinovu cenu.
O to viac ma zaujali bezpečnostné piktogramy. Hlavne ten, ktorý je dnes už všade: v škole, v hypermarkete, v nemocnici a určite aj v krematóriu.
Vojenskí velitelia hovoria, že najlepšia obrana je útok. A najlepšia ochrana je útek.

Cyklus EXIT vznikol v roku 2015 a vyšiel ako nástenný kalendár na rok 2016.

Vďačná večná téma, skôr škodoradostná až pesimistická. Niekto sa snaží, niekto už iba filozofuje. Absurdnosť života nie je nikdy spravodlivá a má len taký zmysel, na aký ešte vydržíme s nervami. Z tejto témy sa dá vydolovať aj určitý optimizmus: každému sa balvan raz skotúľa naposledy.

Koncom roku 2012 mal byť koniec sveta, pre nástenný kalendár na rok 2013 som upravil staršie kresby.

Úvodný text:
Ak pozeráte tento kalendár, znamená to, že koniec sveta nebol. Alebo bol, ale ste si to nevšimli. Možno iba Mayovia pred stáročiami nevideli dôvod ďalej počítať a robiť kalendár aj na rok 2013. Ale koho z nás dnes zaujíma kalendár na taký rok 2666? Keď si nepamätáme, čo bolo včera a netušíme, čo bude zajtra? Zdá sa, že čas sa zrýchľuje a aj keď ho počítame presnejšie ako Mayovia, je to iný čas. Rýchlejší.
Ako kedysi dávno-pradávno včera povedal Tomáš Janovic: „Každý pondelok je nový mesiac.“
Trinásteho je nešťastný deň a ak pripadne na piatok, tým dupľom. A my netušíme, či rok 2013 nie je práve v piatok.

Nepoznám iný hudobný žáner, ktorý by bol natoľko výtvarne originálny ako heavy metal. Všetky logá, symboly i vizuálna prezentácia sú nezameniteľné a už pri pohľade na ne tú hudbu počujete. Lebo hudba sa lepšie a intenzívnejšie vníma ak ju aj vidíte. Čo iné je videoklip, obal CD, či živý koncert?
Možno som sa šťastne narodil. Keď som, ako každý, na začiatku puberty začal intenzívnejšie vnímať hudbu, práve vyšli prvé albumy Black Sabbath, Led Zeppelin, ale aj Deep Purple a ešte žil Jimi Hendrix – a práve pri hodnotení Hendrixovho koncertu bolo prvýkrát použité slovné spojenie heavy metal. Hudobnému kritikovi znela jeho gitara ako keby padal z neba ťažký kov.
Dnes sú to mohutné korene obrovského košatého stromu, vtedy to však boli prvé výhonky niečoho fascinujúco nového a každá ďalšia platňa bola očakávaná ako objavovanie ďalšieho vesmíru.
Týchto niekoľko obrázkov je mojou poctou tomuto žánru, ktorý páve vďaka patetickej vážnosti, temnej mystickosti i kultovému sektárstvu, veľmi úzko susedí práve s uvoľňujúcim humorom.

Cyklus TOTAL METAL vznikol v roku 2013 a vyšiel ako nástenný kalendár na rok 2014.

Nielen bludisko a zmätok, ale občas aj hľadanie čo sa dá jedným ťahom nakresliť a kam sa dá jedným ťahom dostať.

Obrázok vznikol v roku 1998. Bol uverejnený v knihe The Best Cartoons of the 20th Century. Bol na viacerých výstavách doma i v zahraničí, v roku 2005 aj na plagáte k výstave Slovenskej únie karikaturistov v Malostranskej besede v Prahe.

 PDF publikácie    PDF publikácie v plnom rozlíšení

Publikáciu vydal Uniapress v novemberi 1990

Cez leto a na jeseň 1990 som urobil cyklus kresieb, ktoré som vtedy neponúkol do žiadnych novín. Zdalo sa mi, že bude lepšie ich publikovať ako samostatnú zbierku. K prvému výročiu Nežného Novembra ju vydalo vydavateľstvo Uniapress. Prevažná väčšina kresieb sa aj tak potom objavila v dennej tlači, mnohé aj viackrát, ale boli preberané z tejto zbierky.

Úvodný text:

Tak poďme teda do Európy.

Ja som si síce celú totalitu myslel, že žijem v Európe, ale to som vlastne ani nevedel, že to, čo prežívam sa bude volať totalita.

Už dlho kreslím iba sporadicky. Posledné mesiace som sa tešil, že budem kresliť, až dokončím to či ono. Nemám teraz síce dokončené ani to, ani ono, ale to, čo ma občas napadlo, bolo príliš aktuálne a tak som si povedal: kedy, keď nie teraz?!

Poďme teda do Európy.

Aj keď by nebolo od veci keby sme sa nemuseli nikam trepať a tá Európa bola aj tu.

Fero Jablonovský
November 1990

Hamlet je vďačná téma, ale ľahko sa vyčerpá. Ojedinele som urobil obrázok aj na túto tému, pravidelnejšie až po roku 2000.

Bratislava sa už od šesťdesiatych rokov niekoľkokrát snažila stať sa metropolou, čiže mať metro. Pokusy stáli neuveriteľné milióny korún a dnes treba ďalšie, ale už možno iba státisíce (ale už eur), aby sa tieto pokusy zlikvidovali a mohla byť aspoň povrchová električka.
Vybral som niekoľko kresieb zo sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov, ktoré sa týkajú dopravy a celý cyklus karigrafií Petržalka z roku 1991. (Termín karigrafia som vymyslel pre kaligrafie, ktoré sú viac karikatúrou ako kaligrafiou.) Časť cyklu Petržalka bola uverejnená v publikácii Bratislava 2000 a takmer celý bol vystavený v roku 2005 v Galérii Spolku architektov Slovenska.

Úvodná kompozícia z cyklu typografického a piktografického humoru O krok vpred z roku 1997.

Ilustrácie Knihy o cintoríne sú to najlepšie, čo sa mi podarilo. Mal som dosť času, robil som ich v niekoľkých etapách v rokoch 2006 až 2012. Väčšinou som tak dva týždne intenzívne kreslil a potom som to tak na pol roka odložil. Mnohé kresby preto majú viac verzií, niektoré aj desať. Časť prvých ilustrácií vyšla v niektorých zahraničných vydaniach skôr ako vyšlo kompletné slovenské vydanie, totožné ilustrácie so slovenskými má iba maďarské vydanie.

Kniha o cintoríne, celý prebal

Ujo Oto, niekoľko verzií z rokov 2009 – 2012