Niekoľko textov z rubriky Ako to vidí
Uverejňované v Pravde v roku 2005 až 2008
Často sa stretávam s názorom, že grafická úprava je zbytočný luxus, úplne stačí, aby sa text dal prečítať. Obsah textu, teda duševnú potravu, vraj čitateľ prijme a pochopí bez ohľadu na úpravu. Spomeniem si na to vždy, keď prepínam televízne programy a na každom druhom niekto niečo varí. A tiež v kníhkupectve pri preplnených regáloch s luxusne upravenými bohato ilustrovanými kuchárskymi knihami.
Nepredpokladám, že by programy o úprave duševnej potravy vytlačili z vysielania programy o príprave telesnej potravy, dokonca si myslím, že sa neobjaví ani jeden. A ak by sa aj objavil, asi by ho po čase stiahli. Mal by mizernú sledovanosť.
Som presvedčený, že úprava je dôležitá. Nielen jedla, aj knihy. Dobre upravenú knihu z kvalitných surovín, s precízne vyváženými prísadami možno prirovnať k majstrovským výkonom šéfkuchárov. Chutné jedlo zjedené za stolom príborom je predsa len niečo iné ako natlačiť do seba na stojáka tú istú kalorickú hodnotu rukami z umasteného papiera. Len nechápem, prečo pri knihách niektorí ľudia ten rozdiel nevidia. Alebo im na tom v lepšom prípade (?) nezáleží.
xxx
Po návšteve výstavy je náš zážitok z nej často jediné, čo nám zostane. Okrem prípadov, keď si z výstavy prinesieme katalóg. Niekedy je to iba skladačka s pár obrázkami, inokedy výpravná monografia.
Ak sa niekomu podarí zohnať peniaze na vydanie luxusnej obrazovej knihy, od začiatku vie, že ich aj tak nie je dosť na to, aby tam mohlo byť úplne všetko, čo považuje za významné. Trpiac vyraďuje, väčšinou to, čo by možno iní najviac ocenili. Sám dostatočný odstup nemá, a ak zverí zostavenie knihy do rúk odborníka, trpí síce tiež, ale aspoň nie sám. Veľmi dobre vie, že takáto kniha mu vyjde s najväčšou pravdepodobnosťou raz za život. Očakávania sú preto také veľké, že úplné uspokojenie ani prísť nemôže. Možná posmrtná monografia mu radosti do života tiež nepridá. Navyše väčšinou žiadna nebude, aj ten najväčší suverén si v kútiku duše pripustí, že Leonardo holt nie je.
Nie každý výtvarník je aj dobrý dizajnér. Niekedy síce môže byť jeho grafická úprava zaujímavá, ale aj Dušan Kállay dobre vedel, prečo zveril svoju monografiu Vladislavovi Rostokovi. A Rostokov grafický dizajn katalógov BIB nás presviedča, že aj z veľmi rôznorodého materiálu možno vytvoriť pôsobivý celok.
xxx
Výstava manželov Junekovcov v bratislavskej kaviarni Ex libris má výstižný názov Spolu zvlášť. Vystavujú síce spolu, ale každý svoj vlastný nezameniteľný pohľad na svet.
Věruna Melčáková-Juneková vystavuje subtílne nežné kresby doplnené rovnako krehkou typografiou, ba v mnohých prípadoch vystavuje iba samotnú typografiu vlastných textov. Jej časť výstavy je v podstate vystavená kniha.
Naopak, Dušan Junek je vo vystavenom výbere z cyklu Abeceda grafického designu farebne i tvarovo až gurmánsky rozšafný. Predstavuje v ňom svojich kolegov prostredníctvom iniciálky ich priezviska. Vizuálna pocta najlepším svetovým grafikom ho však súčasne prinútila precízne presne vystihnúť ich tvorbu. Zvládnuť pestrý kaleidoskop rozmanitých podôb individuálnych prístupov „portrétovaných“ je súčasne dokladom Junekovho suverénneho majstrovstva.
Abeceda grafického designu Dušana Juneka je v podstate tiež vystavená kniha.
Doplnená o základné údaje o jednotlivých grafikoch by mohla byť originálnou učebnicou o ich tvorbe i o súčasnom svetovom grafickom umení.
Skupina Monty Python mala svojho času problém s financovaním filmu. Nakoniec ho celý zaplatil George Harrison. Z jednoduchého dôvodu. Chcel ten film vidieť. Verím, že sa nájde niekto, kto bude chcieť, aby Junekova Abeceda grafického designu existovala ako kniha. Aby sme si v nej mohli listovať aj my, ktorí nemáme možnosti ako George Harrison.
xxx
Niekoľko ráz som na tomto mieste písal o tom, že na Slovensku až na výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, nevychádzajú knihy o grafickom dizajne a o typografii už vôbec nie. Spomínal som aj množstvo kníh, ktoré mám v češtine, aj keď väčšina z nich vyšla ešte vtedy, keď som mohol povedať, že vyšla u nás.
Nedávno som na otázku, aké knihy by som odporučil záujemcom o typografiu, bez zaváhania povedal: všetky tri diely Typographie od Oldřicha Hlavsu. Ale dnes by som odporučil najprv Eseje o typografii od Františka Štorma, až potom Hlavsu.
Štorm sa k typografii dostal cez obdiv k písmam na obaloch platní metalových kapiel a dodnes tvrdí, že písmo je jeho rokenrol. Je predovšetkým tvorca nových písem, digitalizuje však aj klasické písma a obchoduje s nimi cez internet. A dokáže o celom procese s veľkým nadhľadom, niekedy až s iróniou hovoriť i písať, vždy však s profesionálnou presnosťou.
Tvorbu písma hodnotí ako stovky hodín nezáživnej práce a prebdetých nocí s výsledkom, ktorý vlastne vôbec nebude vidieť. Naša tendencia k novátorstvu pri grafickom dizajne je podľa neho možno len dôsledkom technologickej zaostalosti, ako keď Ukrajinec postaví dom i bez miešačky.
Kniha Eseje o typografii bola v minulom roku nominovaná na cenu Magnesia Litera a ocenená v súťaži Nejkrásnější české knihy. Ak knihu ešte zoženiete v pôvodnom balení, čaká vás vnútri kód k dvom desiatkam fontov Františka Štorma zadarmo. Ale i bez nich sa ju oplatí prečítať.
xxx
Pri čítaní by mala byť typografia neviditeľná. Nemala by na seba upozorňovať neobyčajným tvarom niektorého písmena a odvádzať pozornosť od plynulého sledovania textu napríklad nezvyčajným tvarom spodného bruška malého „g“ alebo provokujúcim zakončením kurzívového zet. Čítanie je predovšetkým zvyk, automatické vnímanie textu.
Päť storočí vývoja typografického písma vytvorilo takmer nezmeniteľné vizuálne princípy, ktoré síce možno ešte nie sú našou genetickou výbavou, ale sú trvalo prítomné bezmála od prvého otvorenia očí novorodenca. Čítanie je zvyk ako zapínanie gombíkov alebo viazanie šnúrok na topánkach – nijaké rozmýšľanie. Samozrejme, treba sa naučiť čítať, ale rovnako sa musíme naučiť obliecť a obuť.
Načo sú nám teda stovky tisíc rôznych druhov písma? Stačilo by predsa jedno písmo, najčitateľnejšie, najpraktickejšie. Ale máme tiež množstvo módnych oblečení a tiež by stačila jedna praktická uniforma…
Rozdiely medzi jednotlivými písmami väčšina ľudí nevníma, ale podvedome ich cíti. Vytlačený text má inú atmosféru. Podobne ako z notového záznamu môžu vzniknúť rôzne zvukové interpretácie a iba fajnšmeker vie vychutnať a často i vysvetliť, v čom sú napríklad rozdiely medzi nahrávkou Beethovenovej Deviatej s Karajanom a Bernsteinom.
Ale väčšina ten rozdiel aspoň vycíti.
