Karikaturista Vlasta Zábranský (1936 – 2029)
Doslov do knihy Kornel Földvári: O čase a nečase, 2014
Je to takmer ako z Cimrmana: aj keď sa narodil ako Čech a celý život žije v Brne, najdôležitejšiu časť svojej tvorby publikoval na Slovensku. Rozhodujúci význam jeho intelektuálneho a výtvarného prejavu s úctou uznávajú i jeho kolegovia, ktorí spolu s ním vytvorili dnes už klasické diela slovenskej karikatúry. Bolo to síce v období zlatých šesťdesiatych, ale predovšetkým v čase eufórie mladosti. Nezabúdajme, že všetky tieto veľké osobnosti boli vtedy mladí chlapci okolo dvadsiatky, maximálne tridsiatky. Pri dnešnom listovaní Kultúrnym životom či Roháčom sa javí slovenská karikatúra šesťdesiatych rokov ako krajinka s dolinkami, slnkom zaliatymi kopčekmi i horami a nad tým všetkým čnie štít Vlasta Zábranský.
Pôsobivá grafická čistota Zábranského kresby, zvláštna strnulosť takmer zameniteľných postáv, veľmi často zvýraznená oblekom s kravatou, vytvára veľmi ostrý, málo lichotivý pohľad na svet. Rudé právo pri príležitosti Zábranského pražskej výstavy dokonca uverejnilo rozsiahly text (veľmi ťažko ho nazvať recenziou) s názvom Tohle není náš svět. Bol to však ich svet, ale presne taký, ako ho nechceli vidieť.
Po dielach z konca šesťdesiatych rokov, ktoré približujú hektickú dobu lepšie ako siahodlhé analýzy historikov, prinútila nastupujúca normalizácia Zábranského opustiť horúce politické témy a presunúť svoju publikačnú tvorbu do všeobecnejších polôh. Jeho pohľad na civilizačné či kultúrne problémy však nie je menej pálčivý a aj postupný presun publikovania z celospoločenských časopisov do literárnych a odborných periodík vyzneniu jeho kresieb pomohol. Sú to skôr voľné ilustrácie, ktoré vytvárajú s textom navzájom sa obohacujúce nezameniteľné napätie.
Keď Bob Dylan počas karibskej krízy spieval, že sa časy menia, zdalo sa, že možno sa aj naplnil čas celého ľudstva. Studená vojna prinášala obom stranám železnej opony znepokojujúce otázky o zmysle civilizácie, či priamo života. Každý môže tvoriť iba v tom čase, ktorý mu bol osudom pridelený. Zábranský však dokázal i tie najhoršie časy svojim ironickým nadhľadom poľudšťovať.
Ešte poznámka k letopočtom pri jeho mene. Takto podpisuje už niekoľko desaťročí svoje originály, už veľmi dávno sa rozhodol, že toto je čas vyhradený jeho tvorbe i životu.
Fero Jablonovský
