Nedonosené a dlhé
Rak 2004
Viktor Kubal nosil vždy so sebou malý notes a krátku ceruzku. Občas si do notesa čosi poznačil, odložil ho i s ceruzkou do vrecka akoby sa nič nestalo. Rudolf Urc spomína, že nikdy sa mu nepodarilo v tomto notese listovať. Bol pre Kubala asi veľmi intímny, možno to boli iba natoľko stručné poznámky, že by im aj tak nikto iný nerozumel. Ale boli to prvotné nápady, z ktorých vznikli jednotlibvé kresby, filmy a možno mnohé zostali iba tak, ďalej nepovšimnuté.
Miroslav Cipár má svoje písanky. Sám ich tak nazýva: písanky. Obyčajné školské zošity, do ktorých si kreslí nápady. Vyskúša všetko, čo s nimi možno urobiť a neskôr ich realizuje.
Paul McCartney má na prvom samostatnom albume zo sedemdesiateho roku podmanivú skladbičku, ktorá sa začína veľmi sľubne rozvíjať, ale po pár sekundách skončí s poznámkou “To by bolo niečo!”. Z celého albumu si nepamätám skoro nič. Počúvali sme ho na internáte ako novinku, odvtedy som ho nepočul, a to je doba, do ktorej by sa zmestil celý život Ježiša Krista. Teraz ma začína prenasledovať myšlienka, či si to pamätám dobre, ale to je vlastne jedno. Náznak úžasnej možnej skladby mi nechal možnosť veriť, že by bola naozaj úžasná, len z nejakých dôvodov ju autor nechal tak. Asi veľmi dobre vedel, že treba prestať. Koniec-koncov podľa toho sa pozná majster. Neskôr ma síce sklamal. Videl som totiž dokument o jeho tvorbe. Sediac s basovou gitarou hral základný motív novej skladby. Bol to drsný rytmický rif, mal svoje čaro. Postupne k nemu pridával rôzne nástroje, potom aj spev. Skladba košatela, pôvodný motív sa postupne strácal v nánosoch jemných prímesí a celé to skončilo videoklipom s Paulom spievajúcim ľúbivý slaďák a v pozadí svietili svetlá nejakého veľkého mesta. Chcel som napísať svetlá veľkomesta, ale to mi nesedelo, príliš to pripomína jeden z Chaplinových najlepších filmov.
Mimochodom: Svetlá veľkomesta. Rozhodujúcu scénu filmu nakrúcal Charles Chaplin takmer stopäťdesiatkrát. Vedel prečo, bez jej správneho vyznenia by bol film ťažko pochopiteľný. Zaujímavo o tom napísal aj zúrivý reportér Egon Ervín Kish, ktorý vtedy navštívil jeho štúdio. Chaplin mu premietol nakrútenú scénu a chcel, aby mu presne opísal čo videl a ako to pochopil. Nepochopil, nakrúcalo sa ďalej. Niektoré z nepoužitých verzií boli v dokumentárnom filme Neznámy Chaplin. Bola tam aj rozkošná sedemminútová scéna s kúskom dreva, ktorú z definitívnej verzie filmu Chaplin nemilosrdne vyhodil. Mala inú poetiku.
Neviem prečo, ale vždy ma zaujalo, keď niekto niečo nedokončil. Twain poviedku o plavbe v kvapke vody, Poe príbeh o ceste na južný pól či Hašek Švejka. V knihe o E. Bassovi bolo množstvo vynikajúcich námetov, z ktorých by mohlo niečo byť, len sa na ne nedostalo. Niekedy ako vzácny fragment z možného veľdiela, inokedy ako námet, ktorý mal to šťastie, že zostal námetom.
Fejtonista má nápad a bez ohľadu na to, či je nosný, musí ho nafúknuť na jeden či dva fleky, podľa potreby. Naopak, ja ako karikaturista, musím nápad čo najviac zostručniť. Text do obrázku kresleného vtipu by nemal zaberať väčšiu plochu ako samotný obrázok. Tiež nezaškodí, keď je vtipný a pointu má na konci.
Na rozdiel od Kubala alebo Cipára som nepoužíval notes ani písanku. Nápady som si zapisoval na malé papieriky, ktoré som mal vložené v malom vreckovom diári. Jeden papierik, jeden nápad. A hore som väčšinou aj dopísal dátum. Keď som potreboval niečo nakresliť, stačilo mi vybrať papieriky s textami, ktoré sa mi pozdávali. Hneď po nakreslení som na papierik červenou farbou napísal kr. a dátum. Aby som to nenakreslil niekedy ešte raz, pamäť je zradná. Mohol som ich síce rovno zahadzovať, ale takto sa mi to zdalo serióznejšie. Humor je totiž vážna vec. Stávalo sa mi, že nápad sa mi pozdával, ale nedal sa zjednodušiť a skompresniť do rozsahu ešte prijateľného do kresleného vtipu. Tak som ho nechal tak. Niektoré nápady mi zasa jednoducho zostávali, vyberal som lepšie. Iné sa mi zasa nedarilo dokončiť. Nosil som ich stále so sebou, niektoré som po čase vylepšil a použil. To boli tie donosené.
Teraz som si uvedomil, že píšem v minulom čase. Ale vlastne je to tak správne. Karikatúry s textom v obrázku som naposledy publikoval v doteraz poslednej reinkarnácii Kultúrneho života. Krátko po ukončení jeho vydávania som zo zdravotných dôvodov (operácia) prestal aj každý deň publikovať na www.fero.sk Cemmentár. Bol to obrázkový komentár spoločenskej situácie. Robil som ho od roku 1998 a cez leto 2002 som toho už začínal mať dosť. Po návrate z nemocnice som ho už jednoducho ďalej nerobil. Prišlo mi síce niekoľko e-mailov, vysvetlil som im prečo som prestal a bolo.
Už asi päť rokov sporadicky zostavujem knihu, kde by bol výber najlepších textov z kreslených vtipov, ktoré som publikoval. Fór by bol v tom, že to bude vlastne kreslený humor bez kresieb. Nedávno som robil poriadok v nepoužitých nápadoch. Mal som ich pripravené, ale nedostalo sa ne.
Priznávam, úvod je príliš dlhý, ale teraz už niekoľko textov, z tých kreslených vtipov, ktoré svoj obrázok nikdy nemali. Tie až tak dlhé nie sú:
Nikdy neurobíš taký poriadok, aby sa nedal urobiť ešte väčší.
Skutočná zmena
Skutočná zmena sa môže uskutočniť až vtedy, keď vymrie predchádzajúca generácia a mladí, ktorí nezažili predošlú dobu a nie sú ňou trvale poznačení môžu konečne túto zmenu uskutočniť. Ale vtedy už čaká ďalšia generácia až vymrú oni.
Aby som sa nenudil: chvíľu držím hubu a krok a potom zasa pre zmenu držím krok a hubu.
Ale veď ja mám svoj názor! Mojim názorom je držať hubu a krok.
Drží hubu krok sun krok.
Dá sa držať hubu a krok s dobou?
Koľko sa tak zmestí na toto malé Slovensko veľkopodnikateľov?
Áno, pôvodne bola naša krajina potiahnutá čiernym súknom, ale aj to niekto ukradol.
...a menšie menšie zlo by sa nenašlo?
Čo už: menšie zlo nám riadne podrástlo!
Ale áno, medzi štátnym tajomstvom a verejným by mal byť rozdiel...
Je to zlé – má svoj názor! Myslí si o nás svoje...
Hej, vymývajú mozgy – ale špinou!
Var.: Dajú sa špinou povymývať mozgy?
Morálnymi fackami uňho nepochodíte, je to masochista.
Môže byť morálne bahno liečivé?
...a my nemáme na Ministerstve kultúry oddelenie politickej kultúry?!
Dobre, po Vás už ani pes neštekne. Po mne síce štekne, ale vraj má besnotu.
...a tam, tesne pred dosiahnutím hraníc nekonečna, sa nám podarilo objaviť historickú pamäť národa.
Pre istotu očakávajte problémy predovšetkým tam, kde Vám povedia: “Neny problém!”
Politické rozhodovanie musí byť logicky krátkozraké – od volieb do volieb.
Prepáčte, nepočul som dobre. Aká je idea, na ktorej vznikol tento štát? Kradnime si sami?
Kradnúť nie je žiadne umenie. Umenie je kradnúť tak, aby to vyzeralo ako služba vlasti!
Pochybujem, že sa podarí vytvoriť umelú inteligenciu. Vôbec ale nepochybujem, že sa podarí vytvoriť umelú hlúposť.
Musíte uznať, že je aj dosť sľubov, ktoré by ani nemuseli byť splnené.
Keď vieme, že víťaz berie všetko, koľko sa ujde morálnemu víťazovi?
Každá doba si svojich ľudí nájde. Dúfam len, že niektorí sa svojej doby nedožijú.
Kedysi bolo treba dievča uhovoriť, dnes ju možno aj upísať esemeskami.
provízia – vízia
ako to, že tento štát nemá nijakú víziu?
Nahroznejší dravec, aký kedy žil na Zemi, bol Tyranosaurus rex. Samica T. rexa bola podstatne dominantnejšia a agresívnejšia ako samec. Pointa?
